New
York/Bratislava 23. októbra (TASR) - Organizácia Spojených národov,
ktorá v súčasnosti združuje 193 štátov vznikla 24. októbra 1945 potom,
ako vstúpila do platnosti Charta OSN. V utorok 24. októbra uplynie od
tejto udalosti 78 rokov. Valné zhromaždenie OSN schválilo 6. decembra
1971 rezolúciu, na základe ktorej sa 24. október stal Dňom OSN.
"Charta je ukotvená najmä v duchu odhodlania prekonávať rozpory,
naprávať vzťahy a budovať mier. Zasaďme sa o budúcnosť, ktorá bude
zodpovedať názvu našej nenahraditeľnej organizácie. Žijeme v rozdelenom
svete. Môžeme a musíme byť zjednotenými národmi," apeloval vo svojom posolstve pri príležitosti tohtoročného 78. výročia vzniku OSN generálny tajomník OSN António Guterres.
Zakladajúca konferencia OSN v San Franciscu sa konala od 25. apríla do
26. júna 1945. Zúčastnilo sa na nej 50 krajín, vrátane Československa,
283 delegátov, medzi ktorými boli štyria Slováci - Vladimír Hurban, Ivan
Krno, Ján Papánek a Ernest Šturc, ďalej 600 poradcov, 1200 čestných
hostí a 1500 novinárov. Svetová tlač vtedy nazvala San Francisco
metropolou budúcnosti ľudstva.
Po deviatich týždňoch zložitých rokovaní prijali účastníci konferencie
Chartu OSN. Slávnostný akt jej podpisu sa uskutočnil v záverečný deň
konferencie 26. júna 1945. Za československú delegáciu podpísal dokument
minister zahraničných vecí Jan Masaryk. Právnu účinnosť nadobudla
Charta OSN 24. októbra 1945, keď ju ratifikovala väčšina zakladajúcich
členov. Slovenská republika sa stala členom OSN hneď po svojom vzniku
19. januára 1993 ako nástupnícky štát Česko-Slovenska.
Zakladajúci členovia sa v Charte OSN zaviazali zachovávať medzinárodný
mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, podporovať
sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva.
Deň OSN si pripomíname 24. októbra, teda v deň, keď sa narodil aj
slovenský diplomat Ján Papánek (24. október 1896 - 30. november 1991),
ktorý bol jedným zo 14-tich spoluautorov Charty OSN a prvým veľvyslancom
Československa pri OSN.
Názov Spojené národy po prvý raz navrhol americký prezident Franklin D.
Roosevelt a prvýkrát sa použil počas druhej svetovej vojny v Deklarácii
Spojených národov z 1. januára 1942, v ktorej sa zástupcovia 26 štátov
zaviazali menom svojich vlád pokračovať v spoločnom boji proti
mocnostiam tzv. Osi, čo bolo vojensko-politické zoskupenie fašistického
Nemecka, Talianska a Japonska.
Na prvom zasadaní Valného zhromaždenia OSN v Londýne, ktoré sa konalo v
januári 1946 sa rozhodlo, že sídlo OSN bude v New Yorku. Pôvodne boli v
hre aj Filadelphia, Boston alebo San Francisco. Pre New York nakoniec
rozhodol finančný dar vo výške 8,5 miliónov dolárov, ktorý ponúkol
americký finančník a filantrop John D. Rockefeller Jr. Prvý generálny
tajomník OSN, nórsky politik Trygve Lie (1946 - 1952) položil základný
kameň sídla novej organizácie 24. októbra 1949 a o necelý rok - v
auguste 1950 sa zamestnanci sekretariátu začali sťahovať do nových
kancelárií.
Hlavné orgány OSN sú: Valné zhromaždenie (VZ OSN), Bezpečnostná rada (BR
OSN), Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC), Poručenská rada a
Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New
Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v holandskom
Haagu.
0